Gazdoráň
Okolo Stariny sme chodili už pred veľa rokmi (2014), snažiac sa dostať bližšie k vode alebo výhľadu. Motali sme sa okolo Jalovej, vtedy ešte iba s papierovou mapou, kde sme nevideli (alebo nevedeli trafiť) tie malé cestičky, ktoré by nás zaviedli bližšie. Začínalo to byť až absurdné, že niečo tak veľké je naozaj tak strážené a neprístupné.
Teraz som však na mapy.cz našla kopec, kde viedli cestičky, mala byť vyhliadka a instagram či turistickamapa.sk napovedali, že tam ľudia chodia. V okolí je rovnomenná prírodná rezervácia Gazdoráň.
Včera sme sa teda na večer vybrali na prechádzku. Pôvodne plánovaná trasa bola riadne zarastená a skôr pre zvieratká, preto sme zbehli z parkoviska nižšie po ceste, a skúsili trasu po spevnenej ceste.
Na začiatku je rampa so zákazom vstupu (vodárenský zdroj, ochranné pásmo neviemktorého stupňa), pred ktorým parkovalo auto. Po ceste sme stretli dve dvojice turistov, a ešte jedno auto, ktoré tam zjavne malo prístup, lebo cestou dole už zmizlo (čo by vysvetlilo prečo nám jedna dvojica tak neochotne odzdravila).
Na to aké nenápadné miesto to podľa mapy je, je tam neskutočne pekne.
Vlastne, to platí pre veľa miest tu v Poloninách.
Rathaus bathing in sunset light
I would understand if people living across the street grow suspicious of me leaning out of the window every other day and taking pictures.
But really, I’m only into the light.
Morning & evening light
Taken ~ 12 hours apart (from hand and without any intention of overlaying these ever!)
Asi pat ci sest dni po sebe bolo slnecno, kazdy den, kazdy vecer zapad slnka a druh svetla, co mi tak chybal.
Tesim sa na to ako sa rocnymi obdobiami budu vsetky tie tiene, odrazy a uhly menit.
Taka geometria nad ktorou neradno rozmyslat, len cakat na spravny den a cas a byt vsimavy.
Vozit na bicykli okolo toho nekonecna domov, vyklenkov, vchodovych dveri, dvorov, balkonov, svietiacich popisnych cisel. A cakat.
