Až teraz, po takmer pol roku sa mi podarilo dostať na Critical Mass, vraj najväčšiu pravidelnú jazdu v Európe. Z roboty, čo je cca 15 km, ma sprevádzal ako inak veľmi milý kolega, cca 50tnik, nadšený cyklista a sprievodca po Hamburgu a okolí. Jeho bicykel je vybavený troma úrovňami výstrah – prvá je zvonček, posledná trúba napojená na natlakovanú fľašu. Nechce sa mi veriť, že sú tu chodci takí nedisciplovaní, ale tu sa cyklotrasy berú vážne, ako vlastne všetko. Priberieme ešte jedného člena, a mierime pod Planetarium v Stadparku.
Po polhodinke čakania sa začne trojhodinový žúr na bicykli. Pivo sa podáva z DIY stojančekov na ráme, grilujú sa páročky na prednom nosiči za jazdy, soundsystémy som prestala počítať, ale človek si určite časť sprievodu ktorá vyhovuje jeho hudobnému vkusu. Som smutná že aj ja nemám zvonček, aby som sa pridala k náhodným vlnám zvonenia. Autá na križovatkách sú väčšinou v kľude, a vytrubujú nám skôr na pozdrav. Na Reeperbahn spravíme otočku, a až vtedy si urobím predstavu koľko je tu ľudí, keď sa navzájom míňame v protismere.
Najväčšia znamená tisíce.
