Asi pat ci sest dni po sebe bolo slnecno, kazdy den, kazdy vecer zapad slnka a druh svetla, co mi tak chybal.
Tesim sa na to ako sa rocnymi obdobiami budu vsetky tie tiene, odrazy a uhly menit.
Taka geometria nad ktorou neradno rozmyslat, len cakat na spravny den a cas a byt vsimavy.
Vozit na bicykli okolo toho nekonecna domov, vyklenkov, vchodovych dveri, dvorov, balkonov, svietiacich popisnych cisel. A cakat.
Našuchorený jarný vrabčiak
Berlin
Mame byt na zapad a vysoko.
Na ulici sa toho moc nedeje, ale ja mam aj tak vzdy co sledovat. V oknach domu naproti vidiet ludi len velmi zriedkavo. Tento tyzden zacal niekto rano vykladat ruzove periny do okien, rovno na piatom poschodi.
Nemusim vstavat, nemusim cestovat.
S rezimu spolocnych vikendov sme zrazu s muzom stale spolu doma. Je to super.
Obcas ma prepadne pocit privilegia, ze som sa dostala do tohto mesta. To, o co sa vela ludi snazi a ja si sem pridem vlastne len tak. Tak vyslo.
Hovorim si, ze ak mi tu bude nieco chybat, chyba je vo mne. Obcas sa mi pripomenie, ze tu je naozaj vsetko, este som si na to nezvykla.
Jenischpark
One of the only houses with thatched roof AND multiple flats that I’ve seen so far around here. 
Jenischhaus
Bank vole?
