Nedávno som si vypočula rozhovor s Aňou Geislerovou, v ktorom prirovnávala módu k jedlu. Tak, ako z hľadiska potrieb môžete teoreticky chodiť odetí vo vreci, tak môžete jesť jedlo povedzme z tuby, obohatené o vitamíny a stopové prvky. Ale sú medzi nami aj gurmáni, ktorým nestačí mať každý deň dva párky s horčicou. Chceme skúšať nové chute, na raňajky si dávame niečo úplne iné ako na večeru a možno nás baví variť, chodiť do reštaurácií, a tak celkovo sa tešiť z dobrého jedla. Nie je to astrofyzika, ale ani povrchná zbytočnosť. Na jednej strane to je radosť a súčasť „joie de vivre“ ako dobré jedlo, dizajn, hudba. A na druhej strane umenie, presne ako dobré jedlo, dizajn, hudba.
Po počiatočnej nevôli mi začína byť Marika Majorová aka tonbogirl mimoriadne sympatická. A to nie len kvôli vyššie uvedenému, ale aj smerovaním blogu.