Začal v tejto miestnosti existovať stôl. Doteraz len posteľ a jej fovea, do ktorej sa kotúľa všetko, ale aspoň sa máme kde v spánku stretnúť.

Rozhodla som sa kvitnúť túto robotu, veď to ani nie je robota. Splatím, čo mám a budem skromná. Namiesto pohybu s kýblom, z ktorého ma i tak bolí chrbát budem behať, z čoho ma bolí ale teší len vôľa.

Už viem, čo znamená, keď je niekto inšpirujúci a viem sa nadmerne tešiť z vlastného dobrého rozhodnutia/donútenia/iniciačného kopanca do seba.