Veľa vecí je nových alebo na prechode k novému. Veľa z nich je unavujúcich, ale teraz som naisto zistila, že takéto nové potrebujem denne – niečo na čo sa môžem tešiť večer alebo ráno alebo hocikedy, do budúcna.
Také to pejoratívne “vymýšľanie”, ako by povedali rodičia. Robiť veci inak, inde a inokedy, čo je spoločná črta posledných radostí.
Som nevyspatá, ale už ma obišla mrzutosť a ufrflanosť, ostala som rozcítená a uľútostená a túlivá, malé decko – len štuchnúť a rozmrnčím sa či rozrevem, ale budem spokojná schúlená.